Department of Philosophy

Problematika významu progresívnej hudobnej kultúry so zameraním na psychedelický rock a kraut-rock v rámci tzv. kontrakultúry je vo vedeckej monografii reflektovaná z viacerých interdisciplinárnych, kulturologických a filozoficko-estetických hľadísk – skúma vzájomné vzťahy a prieniky hudby, životného štýlu s filozofiou, resp. svetonázorom a politickými východiskami kontrakultúry daného obdobia. Odborná reflexia témy sa pohybuje od uchopenia kontrakultúrnych fenoménov vo všeobecnosti až po jej konkrétne prejavy v tzv. kraut-rockovej subkultúre vo vtedajšej Nemeckej spolkovej republike (v komparácii so situáciou vo svete).

Predložená práca analyzuje prínos Laca Novomeského v duchu revolučnej, internacionálnej ľavicovej avantgardy. Analyzuje jednak Novomeského prínos pre avantgardnú  poéziu, prínos pre slovenskú kultúru, žurnalistiku, politiku a ľavicovú inteligenciu. Novomeského  životopis je obohatený o interdisciplinárne a najmä kulturologické komentáre.

Náplňou práce je úvaha nad budúcnosťou kultúry a zároveň esej o zmysle kultúry a kulturológie pre 21. storočie. Úvod práce tvorí krátky exkurz do pozície kultúry v súčasnej, neoliberálnej postspoločnosti. Termín postspoločnosť alebo postmoderná spoločnosť globálneho, neoliberálneho kapitalizmu, nadväzuje na myšlienku, že pod vplyvom konkurenčného boja v trhovom modeli došlo až k takej atomizácii spoločnosti, že už nie je ani možné hovoriť o jednotnej spoločnosti v kontexte silných sociálnych väzieb, ale o akejsi postspoločnosti.

The paper analyses the main theoretical resources of what is called the practical philosophy of A. Gramsci, with an emphasis on the philosophy of history associated with collective will and historicism. Gramsci‘s contribution is updated and compared with the statements made by his predecessors, contemporaries, neo-Marxist followers, ideological opponents as well as contemporary philosophers. The mission of this paper is to recall the message of the neglected and ignored representative of cultural Marxism. According to Gramsci, the human being is a process of his actions, philosophy is human action, the historical process is governed by collective will, which results from wills and deeds and the truth is objectively given, and is independent of where and when it is recognized. The central motif is practical transformation of the world through art and philosophy, that is, through what is named cultural
hegemony, which will transform itself from an elitist culture into a culture for all human beings. Gramsci‘ s philosophy is a unique fusion of Croce’s idealistic and spiritual understanding of the philosophy of history with the theory of Marxism.

Predmetom článku je interpretácia hudobno-biografického filmu The Doors z roku 1991 s dôrazom na socio-kultúrny kontext prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia. Film (spolu s hudbou kapely) do veľkej miery ovplyvnil kontrakultúru deväťdesiatych rokov 20. storočia a v konečnom dôsledku aj popularitu hudobnej skupiny The Doors v tomto období, ktorá pretrváva dodnes.

Jean-Jacques Rousseau (1712 – 1778) bol jeden z najvplyvnejších filozofov novovekej filozofie, ktorý do veľkej miery ovplyvnil Francúzsku revolúciu, marxistickú a neo-marxistickú filozofiu, radikálnu demokraciu, liberálny nacionalizmus (v progresívnom kontexte) alebo utopický socializmus. Všetky tieto myšlienky treba chápať v kontexte doby, v ktorej vznikali, čo iba potvrdzuje ich progresívnosť, ale aj obmedzenia. Okrem toho rozvinul prvé teórie sociálnej spravodlivosti, ovplyvnil romantické hnutie, veľké množstvo filozofov, rozdelil aj ich chápanie subjektu v dejinách novovekej filozofie.

Predmetom práce je zhrnutie diela Arthura Schopenhauera „O spisovatelství a stylu“ (Über Schriftstellerei und Stil), ktorého cieľom je poučiť spisovateľov, ale aj čitateľov odbornej, umeleckej a najmä filozofickej literatúry. Písať prácu po prečítaní tohto diela si vyžadovalo silnú dávku odvahy, pretože Arthur Schopenhauer bez milosti pranieruje každého tvorcu, ktorý nespĺňa určitú ideálnu predstavu spisovateľa.

Katarziu môže človek prežiť dvomi diametrálne odlišnými spôsobmi. Buď vcítením sa do tragickej postavy alebo výsmechom z komickej postavy. V prípade „Parazita“ však ide o smiech cez slzy, pretože „spravodlivosť víťazí jedine  v divadle“. Dramaturg Svetozár Sprušanský v spolupráci s režisérom Lukášom Butovským pripravil podarenú politickú satiru, ktorá je výnimočná nielen svojou nadčasovosťou a aktuálnosťou, ale aj využitím špecifických humorných situácií, ktoré súvisia s intrigánstvom, sliziactvom a chameleónstvom.

4. januára 1967 vychádza pod značkou Electra records album, ktorý zmenil tvár populárnej hudby - album americkej skupiny The Doors! Skupina ním odštartovali svoju hviezdnu kariéru a zadefinovali žáner psychedelický rock v USA. Pri príležitosti 40. výročia skupiny The Doors vyšiel v roku 2006 Perception Box Set, ktorý obsahuje remasterované skladby The Doors spolu s exklúzivnými DVD nosičmi. V kolekcii Perception album obsahuje nielen remasterované verzie všetkých skladieb, ale aj tri bonusy (vokálnu verziu Indian Summer a dve alternatívne verzie skladby Moonlight Drive z roku 1966). V rámci výročia úmrtia Jima Morrisona v roku 2011 vyšiel album opäť pod Elektra Records a vydavateľstva Rhino v rámci A Collection, ktorá obsahuje album s pôvodnými skladbami. Vydajte sa na hudobný trip, kde temné a poetické texty doprevádzajú traja excelentní hudobníci. Otvorte si svoje dvere vnímania a ochutnajte ušami slasť hudby šesťdesiatych rokov 20. storočia.

60. roky 20. storočia – obdobie vzplanutia psychedelickej kontrakultúry a študentských revolt, obdobie kvalitnej hudby, obdobie farebnosti, pestrosti a túžby mladých ľudí zmeniť svet. Ako sa myšlienky a ideje 60. rokov prejavili vo výtvarnom umení? Pri množstve publikácií o výtvarnom umení bude táto práca iba marginálnym úvodom do sveta pestrosti, ktorý 60. roky ponúkli.

Recenzia na knihy Lukáša Luka. Mikro-príbehy komických postavičiek z fiktívnej dedinky na Považí rozprávané s Hrabalovsko-Wolkrovskou láskou, Švantnerovským mysticizmom prešpikovaným antickými motívmi a ironickým, elegantným nadhľadom kombinuje s filozoficko-antropologickými presahmi populárno-vedeckého typu. Realita sa miesi s nadrealitou a každodennosť dostáva nádherný lesk poetizmu.

Predložená práca je komparatívnou štúdiou rozmanitých pohľadov na negatívne dopady globalizácie v intenciách sociálnej nerovnosti. Okrem teoretických východísk práca obsahuje aj štatistiky a analýzy a konkrétne príklady negatívnych dopadov. Predmetom predloženej práce je vzťah globalizácie, kultúry a sociálnej exklúzie v intenciách teórií, analýz a štatistík, futurologických perspektív a konkrétnych príkladov z reality. Práca je členená do niekoľkých kapitol – prvá časť analyzuje vzťah straty schopnosti rozhodovať o kľúčových ekonomických a sociálnych otázkach na úrovni spravovania národných štátov (Na cestu ku globálnej chudobe a strate suverenity), druhá časť sa zaoberá paradoxom financovania zbrojného priemyslu v tieni chudoby, tretia – veľmi dôležitá časť – hovorí o futurologickej vízii blížiaceho sa nedostatku práce; štvrtá časť sa zaoberá zvyšovaním nárokov a znižovaním odmien a ľudskej dôstojnosti, resp. sociálnych štandardov pre dôstojný život; piata časť práce analyzuje konkrétny príklad vzťahu nadnárodného kapitalizmu a chudoby – textilný priemysel, šiesta časť sa všeobecnejšie zaoberá vzťahom chudoby a hyperkonzumerizmu a záverečná siedma časť sa zaoberá lokálnym problémom, ktorý vyprodukovala globalizácia – pôžičkárňami a nebankovými subjektmi ako príčinou chudoby na Slovensku.

Úlohou predloženej práce bude zmapovať v úvodnom rozsahu subkultúru mods, ktorá pôsobila približne v rokoch 1958 až 1968 najmä vo Veľkej Británii. Mods (odvodené od modernists, v zmysle poslucháčov moderného jazzu ako Charlie Parker, Miles Davis a ako antonym trads spätých s tradíciou) boli britskou subkultúrou 60. rokov (symbol tzv. swingujúceho Londýna), ktorá sa variabilne objavovala v rozličných krajinách a pokračuje v menšej miere do súčasnosti.[2] Mods nespájal nikdy žiadny manifest, program alebo konkrétne politické pôsobenie, napriek tomu sa táto spočiatku nenápadná subkultúra stala jednou z najdôležitejších súčastí významných dejov 60. rokov. Integrujúcimi prvkami subkultúry bola jednak hudba, móda a taktiež socio-kultúrne zameranie na nižšiu (robotníci) prípadne strednú triedu. Mods symbolizovali čistotný a elegantný život v ťažkých životných podmienkach (takto mods pomenoval manažér The Who, Peter Meaden).

Je rok 1968. Vo svete zúria protesty proti establišmentu, proti vojne vo Vietname, témou diskurzu sú opäť ľudské práva a rovnosť; vznikajú študentské hnutia, komúny, kontraštruktúry a vo svete vrie kotol kvetinovej, umelecko-kultúrnej revolúcie 60. rokov. Na pôde kultúrneho kvasu vyklíčila rastlinka hudobnej kultúry psychedelického rocku a vo filme kraľuje experimentálny prístup novej vlny. Vznikom psychedelického rocku sa dostáva do umeleckého diskurzu psychedélia ako prvok, ktorý je možné hľadať v celej rade umeleckých prejavov (vrátane filmového umenia). Predložená práca sa snaží predostrieť analógie psychedelických prvkov vo filmoch Československej novej vlny v spojení s magickým realizmom, nadrealizmom a surrealizmom; taktiež psychologických a absurdných filmoch, sociálnych drámach, rozprávkach a komédiách, ktoré vznikli na území Československej socialistickej republiky (so zameraním prevažne na Slovenskú časť). Práca je úvodom do výskumu problematiky a jej hlavný cieľ je poukázanie na analógie psychedélie s uvedenými žánrami. Predslov: definovanie psychedélie ako prvku v umeleckom diele Film sa už vo svojich začiatkoch rozdelil na dokumentárny Lumiérovský a dejový-fantázijný Mélièsovský (unikátna práca s trikmi v prvom fantasy filme Cesta na mesiac z roku 1902, ktorý po kolorizovaní dostal psychedelický nádych). Čo je to psychedélia? Vznikla v intenciách výskumov psychedelickej terapie, no preslávila ju najmä hudba. Hudobný žáner psychedelický rock (gr. ψυχή; angl. soul, spirit; lat. anima; sk. duša, dýchať, vanúť) " je umelecký žáner pôsobiaci zážitkovo na ľudské (ne)vedomie, evokujúc v istom zmysle halucinogénne stavy, ktoré sa však snaží navodiť jeho rozšírením alebo prehĺbením prirodzenejšou formou. Kľúčová je v tomto kontexte idealita zvláštnych stavov (ne)vedomia navodená prostredníctvom hudobnej semiózy súvisiacej s rôznymi spôsobmi zvýznamňovania skutočnosti. Ale kým psychedelický rock je jasne definovaný ako hudobný žáner 60. rokov, samotná psychedélia je akýsi prvok, ktorý sa môže analogicky vyskytovať v širokom spektre kultúrnych, vedeckých a umeleckých prejavov (hudba, vizuálne umenia spojené s módou a filmom, literatúra, divadlo alebo psychológia). V istom zjednodušení by sa dalo povedať, že psychedélia je jav alebo

Prekladaná práca skúma primárne magický rituál šamanizmu ako prostriedok ovládania nadprirodzených síl pomocou mágie a zároveň ako prostriedok hudobnej tvorby aplikovanej na bicie nástroje. Taktiež sa práca zaoberá analógiou askézy, snov, psychedelických zážitkov a stavov zomierania. Sekundárna téma je zameraná na funkciu bicích nástrojov nielen v šamanistických praktikách, ale aj v intenciách „komunikácie“ s duchovnom od praveku po súčasnosť. V niektorých častiach presahuje aj do antropológie umenia a psychoanalýzy.

The article deals with Lipovetskyʼs concept of hypermodern society and hypermoderna. Itʼs interpretation of Lipovetskyʼs (book Hypermodern times) problems of hyperconsumerism, individualism, destruction of time, distress, uncertainty and frustration. The purpose of the work is interpretation of Lipovetskyʼs concept with critical theory to contemporary society and itʼs contribution to the update naming of age in which we live.